Heart-talk #1 s Miou Lambertovou o budovaní povedomia na sociálnych sieťach

Predaj vlastného produktu obnáša mnoho úskalí a otázok, ktoré zistíme až procesom. To najzákladnejšie však je, aby sa o nás ľudia dozvedeli. Zaujala ma kniha s titulom: “Chcela som ti povedať”, ktorá bola publikovaná na náklady autorky, ktorá si zastrešila celé promo okolo nej a predáva ju čisto po vlastnej línii. Je to teda podobné, ako keď vytvoríme hocijaký iný produkt. Povieme si: “Super, toto musí ísť samo.” Ale ono to nejde samo, musíte to nejako podporiť a dostať sa do povedomia ľudí. Ako to teda urobila “Mia”? Dosiahla svoje ciele?

---

Ahoj, Mia. Vydala si si svoju knižku so skutočným príbehom bez nakladateľstva a predávaš si ju po svojej línii, čo je na prvé počutie celkom výzva. Mala si premyslené, ako budeš knihy predávať?

Ahoj, Filip. V prvom rade ďakujem, že si si ma vybral ako prvého hosťa do tvojho Heart-talku, veľmi ma to potešilo 🙂 Ale späť ku knihe – nie, nemala som to premyslené vôbec. Popravde, ja som ani nemala premyslené, že nejaká kniha vôbec vyjde. 

V skratke sa to celé udialo nejak tak, že som sa rozhodla napísať knihu. Najprv to ale boli len také fragmenty, myšlienky, ktoré som začala zdieľať na Instagrame a na Facebooku. Niektoré z nich som potom pri jej písaní aj naozaj použila. Napísanú som ju mala asi za 2 týždne, no a potom som vyše polroka premýšľala, či ju naozaj vydať. Reakcie ľudí ma ale presvedčili o tom, že by som mala. Ešte úplne na začiatku som oslovila jedno vydavateľstvo, o knihu síce záujem mali, ale ich ponuka bola dosť nevýhodná. Keď som sa ale v novembri rozhodla knihu predsa len vydať, sociálne siete som už mala natoľko vypracované, že som si povedala, že to jednoducho zvládnem sama. Keď na to človek má finančné prostriedky, čo-to si pozisťuje a hlavne už má potenciálnych čitateľov, to samotné vydanie knihy až taká veda nie je. 

Ako stojíš so samopredajom knižky, koľko si ich predala a aké si mala a máš očakávania?

Ak sa nenahneváš, presné číslo si nechám pre seba 🙂 Môžem ale povedať, že predaj extrémne predčil moje očakávania. Úprimne – hovorila som si, že keď predám nejakých 50, max. 100 kusov do niekoľkých mesiacov, bude to úspech. Predsa len, knihu si ľudia môžu objednať len cez Sashe alebo cez správu, v kníhkupectvách (zatiaľ) nie je, nepoznajú ma, je to moja “prvotina”… Môžem ale povedať, že toto číslo je už dnes niekoľkonásobne vyššie, čo ma veľmi príjemne prekvapilo. 

A očakávania do budúcnosti? Neviem, či je to očakávanie, skôr také malé želanie 🙂 Spraviť z nej “bestseller”. Na Slovensku sa takto označujú knihy, z ktorých sa predá viac ako 1000 ks, čo by som tento rok rada zvládla. 

Knihu si vydala pod pseudonymom. Ako došlo k tomuto rozhodnutiu a urobila by si tak aj dnes?

Tých dôvodov bolo viacero. Je to skutočný príbeh a uvedomovala som si, že niektorých ľudí by mohol “pobúriť”. To bol prvý dôvod. Druhý – ľudia ma jednoducho poznajú inak. Nehovorím, že predtým som bola nejaká necitlivá beštia :D, ale nejak bláznivo zamilovanú ma predtým určite nikto nevidel. A ak potom aj boli nejaké rozchody, len som nad nimi mávla rukou a na druhý deň som ďalej žila svoj šťastný život, v ktorom bola prioritou práca. V konečnom dôsledku som síce vďačná za ten “prerod” mojej osobnosti spôsobený tým príbehom, no vtedy ešte nebol čas na to, aby o ňom každý vedel. A v neposlednom rade (skôr v prvom) bola dôvodom snaha pred čímkoľvek ochrániť nielen seba, ale predovšetkým knižného “Viktora”. Tá kniha bola napísaná z tej najhlbšej lásky, a má pomáhať, nie ubližovať. Takže áno, určite by som tak urobila aj dnes. 

Myslíš, že anonymita môže istým spôsobom zvýšiť atraktivitu?

Ťažko povedať, myslím si, že tak ako všetko, aj toto má svoje pre a proti. Môj osobný názor je ale taký, že tento trend už ustupuje, lebo tých anonymných tvorcov je na jednu malú krajinu už akosi priveľa. Ja som skôr zástancom opačného prístupu. V rámci svojej práce pracujem aj so sociálnymi sieťami a svojim klientom vždy radím, aby kládli dôraz na autenticitu. Dnes sú sociálne siete preplnené kadejakou vatou a balastom. Človek si už vyberá naozaj len to najlepšie z najlepšieho a rád vidí, s kým má dočinenia. Pre mňa je teda pre zvýšenie atraktivity vhodná práveže táto cesta, aj keď si to, samozrejme, protirečí s tým, čo robím – že svoju identitu skrývam. Nerobím to ale preto, že sa snažím byť zaujímavá, ale pre dôvody napísané vyššie. 

Je istá šanca, že človek môže prísť na tvoje reálne meno. Došlo k tomu? A ak áno, aká bola reakcia? Myslíš, že pre týchto ľudí už nie si taká zaujímavá?

Haha, tak k tomuto už veruže došlo, a nie raz 🙂 Ľudia, ktorí čítajú, sú inteligentní ľudia, takže som rátala s tým, že sa to stane – ono dopátrať sa k tomu, kto naozaj som, zas až také náročné nie je 🙂 Zopár ľudí to už aj odhalilo a písali mi či už na môj súkromný Facebook alebo Instagram. Samozrejme som sa mohla hrať na to, že neviem, o čom hovoria 😀 Bolo by to ale zbytočné a nevidela som v tom zmysel. Nemyslím si, že by to pre nich nejak znížilo atraktivitu knihy alebo mňa ako autora – práve naopak. S niektorými z nich si dokonca pravidelne píšem a som rada, že sme sa mohli vďaka knihe “spoznať”. V každom prípade, ak by sa to prevalilo, mne by to len pomohlo – keďže pracujem v oblasti, v akej pracujem, celú knihu by som vlastne mohla označiť ako najväčší pracovný úspech v celom mojom živote. Nerada o nej ale hovorím ako o nejakom “produkte”, lepšie je to jednoducho tak, ako to je teraz 🙂 

Zaujali ma tvoje sociálne siete a ich počet fanúšikov a angažovanosť. Koľko peňazí si investovala do sociálnych sietí?

Ďakujem veľmi pekne 🙂 Asi ťa to prekvapí, ale tá suma bola, vzhľadom na dosiahnuté výsledky, úplne smiešna. Kvôli tejto otázke som sa na to pozrela a od vzniku stránky, teda od marca 2019, som do online reklamy investovala len 289,40 eur. Na cent presne – Facebook i Instagram spolu. Áno, vidíš dobre 🙂 Takže veľa muziky sa dá spraviť aj za málo peňazí 🙂 

Aký je tvoj recept na úspech?

Rada by som sa podelila o nejaký zaručený recept, ale môžem žiaľ povedať len jediné slovo. Obsah. Ako som už vyššie spomínala, internet je dnes plný balastu a preto klásť dôraz na kvalitný obsah je dôležitejšie, než kedykoveľvek predtým. Na toto asi uvalíš cenzúru, ale aj tak to musím napísať – hovno ostane stále hovnom, aj keď sa obalí do zlata. Keď je teda niečo nekvalitné, prázdne, o ničom, ľudia to už viac-menej odignurujú, aj keď to má akýkoľvek marketing. Pretože vnímajú.

Z vlastnej skúsenosti musím spomenúť jednu veľmi zaujímavú vec, ktorú som si všimla. Nestáva sa to síce často, ale keď napríklad nemám čas alebo náladu a príspevky na daný deň napíšem nejak narýchlo, vyslovene len aby boli, veľakrát nemajú až taký veľký úspech. Opačným prípadom je pár “extrémov”, konkrétne príspevky, ktoré som písala v dni, kedy sa stalo niečo, čo vo mne celý ten príbeh a všetky tie spomienky až príliš oživilo. Vtedy sa tým príspevkom darí lepšie, ako nejakým propagovaným, ako by mi tí ľudia videli do duše. Aj pre mňa je to ešte stále zvláštne. 

Ako si budovala sociálne siete?

Popravde, nemala som žiadnu stratégiu. Niekedy som pridávala príspevky tak, ako mi napadli, niekedy každý deň aj dva, potom zopár dní nič… Dnes v tom už mám systém a každý deň pridám na IG 3 príspevky a na FB 1. Priznám sa, že ten FB príliš neriešim, jednak podľa mňa táto sociálna sieť už len dožíva, za ďalšie mám oveľa väčší zásah na moju cieľovú skupinu na Instagrame, a v neposlednom rade, ja ten FB príliš nemusím. Oveľa viac sa mi páči Instagram, ten ma jednoducho baví. Baví ma jeho dynamickosť, jeho potenciál, jeho psychológia. Tam aj veľmi intenzívne komunikujem s ľuďmi, čo sa tiež javí ako veľmi dôležité. 

Okrem sociálnych sietí si vytvorila aj web stránku. V dnešnej dobe je úžasné, aby kniha mala vlastný web. Máš z nej nejaký výsledok? Podporila tvoj predaj?

Ďakujem ti, ale neviem, či je tá stránka príliš na chválenie 😀 Priznám sa, že už dlhšie som sa pohrávala s myšlienkou naučiť sa robiť weby – to je také moje “postihnutie”, že neustále mám potrebu skúšať niečo nové a učiť sa nové veci. A tak som si povedala, že prečo si to nevyskúšať na vlastnom webe. Táto stránka je teda absolútne prvou, ktorú som vo svojom živote spravila. Trvalo mi to len pár dní, keďže ma to maximálne bavilo, ale profesionál by na nej určite našiel množstvo chýb. Ja som napríklad našla tú, že viacerým ľuďom nefunguje, čo je teda dosť veľká chyba 😀 Ďalej som to ale neriešila, keďže pre mňa išlo naozaj len o dizajnovú vec, na ktorej som potrebovala vyventilovať nejaký aktuálny pretlak kreativity 😀 A priznávam sa, že som si chcela povedať aj to, že moja kniha má web – to má naozaj málo kníh. Baví ma totiž veci robiť inak – najlepšie tak, ako ich predtým ešte nikto nespravil. O nejakej priamej podpore predaja by som teda určite nehovorila. 

Aké iné online aktivity si ešte robila?

Spomenula by som akurát 2 články, ktoré vyšli na portáloch Odzadu a Psych, v príprave mám ešte jeden rozhovor. Okrem sociálnych sietí to je v online všetko.

Hovorila si, že dostávaš množstvo správ. Stíhaš na všetky odpisovať? 

Ono je to dosť premenlivé. Niekedy mi prídu za celý deň 2-3 krásne správy, napríklad s recenziami na knihu, a na ďalší mi ich príde 30 alebo aj 40 typu “čo mám robiť”. Akože niekomu rada poradím a ak viem, pomôžem, ale niekedy je to už naozaj cez. Ten Instagram by mal byť okrem iného aj hlavným predajným kanálom mojej knihy, keďže si všetko zastrešujem sama a nie je v kníhkupectvách, nie psychologickou poradňou. Ďalšou početnou skupinou sú ľudia “ako vydať knihu”, “koľko ťa to stálo” či “koľko si na tom zarobila”. Odpisujem vždy slušne, ale niektorí neodpíšu ani len “ďakujem”. Vtedy si hovorím, že budem odpisovať už len na recenzie alebo na správy týkajúce sa mojich príspevkov, ale zatiaľ teda odpisujem na všetky. 

Celú tvoju stratégiu by som určitým spôsobom prirovnal k budovaniu brandu. Čo je také, z čoho si sa poučila, a určite by si to spravila inak?

Hmm… Asi je len jediná vec, ktorú by som spravila inak. Niekedy medzi aprílom a júnom som mala veľmi ťažké obdobie, a vtedy som prestala písať úplne. Potom som niečo sporadicky pridávala a v septembri som sa zoznámila so svojím, medzičasom už ex-priateľom, ktorý bol, samozrejme, veľmi nestotožnený s tým, čo robím. Dodnes síce nevie názov knihy a nedostal sa preto ani k jedinému príspevku, ale aj tak toho vedel dosť. Aby som nemusela neustále počúvať výčitky typu “mne nevieš odpísať na správu a druhému píšeš zaľúbené príspevky” (a vlastne mal pravdu :D), prestala som písať opäť. Potom sme sa rozišli a “zišli” viackrát a keď to bolo OK, písať som to proste nedokázala. Vtip je v tom, že on mi 5 mesiacov vyhadzoval na oči, že cíti, že stále ľúbim knižného “Viktora”, (vlastne aj v tom mal pravdu :D) a nakoniec som sa dozvedela, že on 3 mesiace z toho býval so svojou ex a celých 5 mesiacov mal ešte jednu ďalšiu 😀 Pointa, prečo to hovorím, je v tom, že som dovolila, aby ma takéto hlúposti ovplyvňovali a kniha a všetko s ňou spojené išlo bokom. Za niečo, čo zato vôbec nestálo. Keby to tak nebolo, dnes to už možno mohlo byť na ešte vyššom leveli, ale nevadí. Verím, že je to presne tak, ako to má byť. Takže poučenie pre mňa je tvoriť, kým je čo a o čom a nenechať sa nikým ovplyvňovať. 

Robila si aj jednu offline vec, ktorá bola veľmi zaujímavá. Opíšeš nám to celé a prezradíš nám, aké si z toho mala výsledky?

Joj, tak to je asi najkrajšia vec, ktorú sa mi za celý život podarilo vymyslieť. Tak najprv ľudskou rečou. O čo vlastne išlo – ani neviem prečo, ale v jeden večer, asi niekedy v novembri, som dostala chuť pozrieť si Román pro ženy. Ak ste ho videli, možno si spomeniete na záverečnú scénu, kde Oliver napísal Laure prekrásny list, ktorým si ju chcel získať späť, a umiestnil ho do pražského metra. Mne viac nebolo treba a v tej chvíli mi v hlave skrsla myšlienka spraviť to isté. V celý ten deň som sa už nejak dosť “opúšťala”, ten film k tomu ešte dopomohol, a ja som ešte v tú noc napísala list “Viktorovi”. Precítený, vyjadrujúci tú najhlbšiu lásku, zraniteľnosť a smútok v jednom. Teraz som musela vymyslieť, ako a kam ho umiestniť. Premýšľala som nad mestami ako Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice… Jednoducho veľké mestá, kde chodí v MHD veľa ľudí. Mala som pred očami predstavu, ako sa ľudia v zime pred Vianocami tlačia v tom autobuse, vonku sneží, sklá sú zarosené, všade je zhon a oni zrazu uvidia list…Listy už predsa dnes nikto nikomu nepíše. Nedokázala som sa tej predstavy zbaviť – jednoducho som vedela, že to musím spraviť. 

Ono sa to nezdá, ale dostať dnes reklamu do autobusov je vo väčšine miest dosť veľký problém a je to veľmi nákladné. Tieto reklamné plochy totiž už väčšinou spravujú reklamné agentúry, v réžii Dopravného podniku je to len v minime veľkých miest. Ale Košice k nim patria. Napísala som preto jednému kamarátovi, len s malou nádejou. Vedela som, že robí v jednej reklamke v KE a zaujímalo ma, či náhodou neriešil niečo podobné. Odpoveď “veľakrát” mi stačila na to, aby som za ním do KE prišla a na všetkom sme sa dohodli. Bez toho, aby sa pýtal na detaily :D, mi všetko vybavil (ešte raz obrovská vďaka, Tomáš! 🙂 ). 

A tak sa stalo, že list pre “Viktora” sa na týždeň ocitol v 110 najfrekventovanejších košických autobusoch a električkách. Ohlasy začali chodiť už v pondelok ráno, inbox mi zaplavili desiatky fotiek a správ. Myslela som si, že si vystačím s fotkami a videami od ľudí, ale tie ohlasy boli také neskutočné, že som si to jednoducho musela ísť pozrieť na vlastné oči. Bolo to fakt… fu, neopísateľné. Došla mi asi stovka správ, z čoho mnohí mi písali, že je to to najkrajšie, čo kedy čítali, alebo že pri tom liste videli niekoho si poplakať… Ja sama som na vlastné oči videla, ako to rozplakalo jednu pani. Dodnes mám z toho zimomriavky. 

Čo sa týka nejakého vyhodnotenia, teda rečou čísel… Dosah sa asi ani nedá odhadnúť, no objednávka na umiestnenie bola od 9. do 15. decembra, čiže pred Vianocami. Určite teda išlo o desiatky tisíc ľudí. Čo sa týka výsledku, v tom týždni mi na Instagrame pribudlo len vďaka tomu okolo 1200 ľudí. Čo sa ale týka objednávok, je to nemožné nejak vyčísliť, lebo niekto, kto je z Košíc, si knihu nemusel objednať na základe toho listu, ale naopak, niekto napríklad z Bratislavy to tam mohol zhliadnuť a knihu si objednal na bratislavskú adresu na základe toho. Akokoľvek, musím sa priznať, že hovoriť o tomto ako o “reklame” v číslach mi nie je celkom príjemné, keďže zámer toho listu bol, resp. mal byť iný… 

Ako plánuješ budúcnosť? Nová kniha, alebo ukážeš svoju pravú tvár?

Pôvodne som mala v pláne obe 🙂 Nakoniec som sa ale rozhodla, že bude lepšie, keď tá tvár ešte nejaký čas ostane “skrytá”. Možno navždy, možno už len pár dní/týždňov, uvidíme. Ale zatiaľ to cítim takto. Ale tou knihou si trafil klinec po hlavičke 🙂 Nepôjde ale o žiaden príbeh, len o splnenie “želania” mnohých čitateľov či mojich sledovateľov. Množstvo ľudí sa ma pýtalo na nejakú zbierku tých príspevkov z IG, takže táto kniha určite vyjde. 

Musím ale dodať, že som taká, že keď robím na niečom, na čom mi záleží, musí to byť spravené na 120 % a nedám to von, kým to nie je dokonalé. Dať von knihu “len” s citátmi mi prišlo málo, ja tam potrebujem mať nejakú pridanú hodnotu. A navyše sa musím priznať, že som veľmi vizuálny typ, takže si veľmi potrpím aj na estetickej stránke. Tak som vymyslela opäť niečo špeciálne, iné, výnimočné – no nevýhodou je, že to nepôjde tak rýchlo. Pôvodne som chcela knihu vydať v apríli/máji, takto sa to ale asi posunie až niekedy na október/november. Uvidíme. Nechcem sa do toho nasilu tlačiť, myslím si, že každý si radšej počká a dostane do rúk niečo, čo bude originálne, opäť úprimne precítené a bude to tak trochu aj “umelecké dielo”, ako tá prvá kniha. Lebo tie dokonalé kresby z nej dielo určite robia. Tak mi s druhou knižkou držte palce, sľubujem, že bude stáť za to 🙂 

Ďakujem za inšpiratívny rozhovor a “smekám” klobúk pred takýmto marketingom. Vidíte, ako sa dá aj bez veľkého budgetu spraviť niečo milé, čomu ľudia budú veriť, budú angažovaní. Vybudovať si 13000 followerov praktický bez peňazí… Vidíte. Dá sa to.

Ak by ste sa chceli pozrieť na knihu, o ktorej sme sa rozprávali nájdete ju tu: KLIKAJ SEM.

---

Čo je to heart-talk?

Dlhšie som rozmýšľal, ako dať mojim blogom ešte väčšiu pridanú hodnotu, ako iba moje názory a postrehy. Napadlo mi, že by bolo fajn robiť rozhovory, aby ste tu našli aj iné názory a bolo to pre vás poučné, či inšpiratívne. V heart-talk nájdete úprimné rozhovory s úprimnými ľudmi. Priblížia vám ľudí možno z inej, zvedavej perspektívy, ktorí sa podelia o ich skúsenosti a vedomosti.